O nás
Základné informácie EZÚS Via Carpatia
Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia s ručením obmedzeným bolo založené v roku 2013. Zoskupenie tvoria dvaja členovia – Košický samosprávny kraj a župa Borsod-Abaúj-Zemplén. Zoskupenie pôsobí na území s rozlohou niečo vyše 14 tisíc km², kde žije cez 1,4 milióna obyvateľov. Predsedníčkou valného zhromaždenia EZÚS Via Carpatia je Bánné dr. Gál Boglárka zo župy Borsod-Abaúj-Zemplén a podpredsedom valného zhromaždenia je Ing. Rastislav Trnka z Košického samosprávneho kraja.
Poslaním EZÚS Via Carpatia je spájať regióny Košickej a Boršodskej župy a rozvíjať ich prostredníctvom projektov v rôznych oblastiach, ako napr. ekológia, vzdelávanie, strieborná ekonomika, lokálna ekonomika, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne a zamestnanosti a množstvo ďalších tém, v rámci ktorých sa zlepší život ľudí v regiónoch na oboch stranách hranice.
Členovia EZÚS Via Carpatia
Hlavné mesto: Košice
Rozloha: 6 753 km²
Počet obyvateľov (2021): 780 288
Počet okresov: 11
Počet miest a obcí: 440 obcí, z toho 17 miest
Erb Košického samosprávneho kraja
Viac info na: web.vucke.sk
Hlavné mesto: Miskolc
Rozloha: 7 247,17 km²
Počet obyvateľov (2022): 626 477
Počet okresov: 16
Počet obcí: 358, z toho 27 miest
Erb Župy Borsod-Abaúj-Zemplén
Viac info na: baz.hu
V roku 2012 v máji nastala prvá výmena zakladajúcich dokumentov medzi slovenskou a maďarskou stranou. O necelý rok na to, 9. januára 2013 sa uskutočnila ratifikácia dokumentov – Dohovor o založení EZÚS Via Carpatia s r.o. a Stanovy EZÚS Via Carpatia s r.o. 31. mája 2013 bolo zoskupenie registrované na Úrade Vlády Slovenskej republiky. 1. septembra 2013 začalo fungovanie EZÚS Via Carpatia s r.o.
Predsedovia EZÚS Via Carpatia od roku 2013
Mengyi Roland
2013 - 2015
Török Dezső
2015 - 2019
Bánné dr. Gál Boglárka
2019 - súčasnosť
Podpredsedovia EZÚS Via Carpatia od roku 2013
Zdenko Trebuľa
2013 - 2017
Rastislav Trnka
2017 - súčasnosť
Orgány EZÚS Via Carpatia
Dozorná rada
Mgr. Andrea Gajdošová, MBA
Valné zhromaždenie
Ing. Rastislav Trnka
Podpredseda
Bánné dr. Gál Boglárka
Predsedníčka
Ciele EZÚS Via Carpatia
Ciele EZÚS Via Carpatia vychádzajú zo Stanov a Dohovoru zoskupenia, a sú to hlavne:
- Vypracovanie spoločných rozvojových stratégií.
- Spracovanie a implementácia spoločných projektov na realizáciu spoločných rozvojových stratégií.
- Iniciatívy vedúce k získaniu riadenia programu cezhraničnej spolupráce financované z fondov EÚ na realizáciu spoločných projektov a spoločných rozvojových stratégií.
- Integrácia v oblastiach ako zdravotná starostlivosť, osobná a cestná doprava, komunálny odpad, protipovodňové aktivity, ochrana životného prostredia, cyklotrasy, vinohradnícka oblasť Tokaj, dodávanie energie, vytvorenie cezhraničných logistických a priemyselných zón, krízové riadenie, podpora investícií.
Okrem hlavných cieľov sa zoskupenie zameriava – síce už len okrajovo – na spoločné postupy v oblasti presmerovania medzinárodných tovarových tokov, a to pri iniciatívach vedúcich k oživeniu intermodálnej dopravy a tiež pri iniciatívach vedúcich k budovaniu tranzitnej cesty Via Carpatia.
Tranzitná cesta Via Carpatia
Via Carpatia je najkratšia historická cesta zo severu na juh, spájajúca Baltické more s Egejským. Rozvoj Tranzitnej cesty Via Carpatia ako aj jej rýchlejšie dobudovanie by vo veľkej miere ovplyvnilo ekonomický rast krajín, vrátane rozvoja malého a stredného podnikania, vedy a výskumu, technológií a priemyselných parkov.
Cesta označovaná ako Via Carpatia vedie od litovského prístavného mesta Klaipeda cez Kaunas, poľské mestá Bialystok, Lublin a Rzeszów, cez Košice a maďarské mestá Miškovec a Debrecín, naprieč Rumunskom cez Oradeu (Veľký Varadín), Lugoj, Calafat a Konstancu, cez bulharskú metropolu Sofia a mesto Svilengrad a končiť by sa mala v gréckom Solúne. Pôvodnú Lancutskú deklaráciu v roku 2006 podpísali ministri dopravy štyroch krajín – Litva, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ktorí deklarovali spoluprácu týchto štyroch krajín pri výstavbe cesty Via Carpatia.
Od roku 2006 po súčasnosť nastalo mnoho aktivít v tomto smere:
V júni roku 2006 sa zrodila myšlienka Tranzitnej cesty Via Carpatia – Poľsko. V októbri roku 2006 sa uskutočnila konferencia s názvom “Jedna cesta – štyri krajiny”. Ministri Poľska, Litvy, Maďarska a Slovenska rokovali o severojužnom cestnom ťahu – Via Carpatia. Výsledkom konferencie bol podpis Lankutskej deklarácie, ktorá vyzývala národné vlády, aby zaradili túto trasu medzi priority národnej dopravnej politiky (Lancút, Podkarpatské vojvodstvo). O rok neskôr, v októbri 2010 sa uskutočnila medzinárodná konferencia, kde ministri dopravy 7 krajín podpísali spoločné vyhlásenie – The „Via Carpatia“ Declaration (Lancút, Podkarpatské vojvodstvo). V novembri roku 2012 sa prijala výzva pod názvom “Cestná trasa Via Carpatia – Príležitosť na posilnenie konkurencieschopnosti východných regiónov EU” smerujúca k podpore výstavby Via Carpatia a jej začlenenia do TEN-T.
Najväčšie doterajšie úspechy EZÚS Via Carpatia pri budovaní koridoru Via Carpatia (najkratšej cesty zo severu Európy na juh) boli dosiahnuté pri dohodách o spolupráci, ktoré sa podpísali v roku 2015 a 2016. Dohodu o spolupráci podpísali 17. apríla 2015 v poľskom Rzeszowe predstavitelia regionálnych samospráv Poľska, Slovenska a Maďarska. Predstavitelia štyroch samospráv – Podkarpatské vojvodstvo, Košický samosprávny kraj, Prešovský kraj a Boršodsko Abovsko Zemplínska župa sa dohodli na pravidlách vzájomnej spolupráce pri realizácii aktivít smerujúcich k vybudovaniu dopravného koridoru Via Carpatia.
V novembri 2016 sa konala konferencia pod názvom “10. výročie deklarácie Lancut – Via Carpatia dnes, výzvy pre budúcnosť”, ktorá nadväzovala na stretnutie z roku 2015. V rámci konferencie bola rozšírená dohoda o ďalšie tri regióny: Lubelské vojvodstvo, Mazovské vojvodstvo a Podleské vojvodstvo.
Okrem týchto medzinárodných podujatí EZÚS Via Carpatia uskutočnilo množstvo rokovaní, workshopov a stretnutí na trase Via Carpatia. Rokovalo sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. V súčasnosti sa táto téma posunula do realizačnej fázy, kedy krajiny zahájili výstavby jednotlivých trás a očakáva sa etapovité odovzdanie do roku 2025 – 2030.