O nás

Základné informácie EZÚS Via Carpatia

Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia s ručením obmedzeným bolo založené v roku 2013. Zoskupenie tvoria dvaja členovia – Košický samosprávny kraj a župa Borsod-Abaúj-Zemplén. Zoskupenie pôsobí na území s rozlohou niečo vyše 14 tisíc km², kde žije cez 1,4 milióna obyvateľov. Predsedníčkou valného zhromaždenia EZÚS Via Carpatia je Bánné dr. Gál Boglárka zo župy Borsod-Abaúj-Zemplén a podpredsedom valného zhromaždenia je Ing. Rastislav Trnka z Košického samosprávneho kraja.

Poslaním EZÚS Via Carpatia je spájať regióny Košickej a Boršodskej župy a rozvíjať ich prostredníctvom projektov v rôznych oblastiach, ako napr. ekológia, vzdelávanie, strieborná ekonomika, lokálna ekonomika, zvyšovanie vzdelanostnej úrovne a zamestnanosti a množstvo ďalších tém, v rámci ktorých sa zlepší život ľudí v regiónoch na oboch stranách hranice.

Členovia EZÚS Via Carpatia

Košický samosprávny kraj

Hlavné mesto: Košice
Rozloha: 6 753 km²
Počet obyvateľov (2021): 780 288
Počet okresov: 11
Počet miest a obcí: 440 obcí, z toho 17 miest

Erb Košického samosprávneho kraja
Viac info na: web.vucke.sk

Župa Borsod-Abaúj-Zemplén

Hlavné mesto: Miskolc
Rozloha: 7 247,17 km²
Počet obyvateľov (2022): 626 477
Počet okresov: 16
Počet obcí: 358, z toho 27 miest

Erb Župy Borsod-Abaúj-Zemplén
Viac info na: baz.hu

Trochu histórie

V roku 2012 v máji nastala prvá výmena zakladajúcich dokumentov medzi slovenskou a maďarskou stranou. O necelý rok na to, 9. januára 2013 sa uskutočnila ratifikácia dokumentov – Dohovor o založení EZÚS Via Carpatia s r.o. a Stanovy EZÚS Via Carpatia s r.o. 31. mája 2013 bolo zoskupenie registrované na Úrade Vlády Slovenskej republiky. 1. septembra 2013 začalo fungovanie EZÚS Via Carpatia s r.o.

Predsedovia EZÚS Via Carpatia od roku 2013

Mengyi Roland

2013 - 2015

Török Dezső

2015 - 2019

Bánné dr. Gál Boglárka

2019 - súčasnosť

Podpredsedovia EZÚS Via Carpatia od roku 2013

Zdenko Trebuľa

2013 - 2017

Rastislav Trnka

2017 - súčasnosť

Ciele EZÚS Via Carpatia

Ciele EZÚS Via Carpatia vychádzajú zo Stanov a Dohovoru zoskupenia, a sú to hlavne:

Poradensko-konzultačná činnosť v oblasti regionálneho rozvoja:
  1. Vypracovanie spoločných rozvojových stratégií.
  2. Spracovanie a implementácia spoločných projektov na realizáciu spoločných rozvojových stratégií.
  3. Iniciatívy vedúce k získaniu riadenia programu cezhraničnej spolupráce financované z fondov EÚ na realizáciu spoločných projektov a spoločných rozvojových stratégií.
  4. Integrácia v oblastiach ako zdravotná starostlivosť, osobná a cestná doprava, komunálny odpad, protipovodňové aktivity, ochrana životného prostredia, cyklotrasy, vinohradnícka oblasť Tokaj, dodávanie energie, vytvorenie cezhraničných logistických a priemyselných zón, krízové riadenie, podpora investícií.

Okrem hlavných cieľov sa zoskupenie zameriava – síce už len okrajovo – na spoločné postupy v oblasti presmerovania medzinárodných tovarových tokov, a to pri iniciatívach vedúcich k oživeniu intermodálnej dopravy a tiež pri iniciatívach vedúcich k budovaniu tranzitnej cesty Via Carpatia.

Tranzitná cesta Via Carpatia

Via Carpatia je najkratšia historická cesta zo severu na juh, spájajúca Baltické more s Egejským. Rozvoj Tranzitnej cesty Via Carpatia ako aj jej rýchlejšie dobudovanie by vo veľkej miere ovplyvnilo ekonomický rast krajín, vrátane rozvoja malého a stredného podnikania, vedy a výskumu, technológií a priemyselných parkov.

Cesta označovaná ako Via Carpatia vedie od litovského prístavného mesta Klaipeda cez Kaunas, poľské mestá Bialystok, Lublin a Rzeszów, cez Košice a maďarské mestá Miškovec a Debrecín, naprieč Rumunskom cez Oradeu (Veľký Varadín), Lugoj, Calafat a Konstancu, cez bulharskú metropolu Sofia a mesto Svilengrad a končiť by sa mala v gréckom Solúne. Pôvodnú Lancutskú deklaráciu v roku 2006 podpísali ministri dopravy štyroch krajín – Litva, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ktorí deklarovali spoluprácu týchto štyroch krajín pri výstavbe cesty Via Carpatia.

Od roku 2006 po súčasnosť nastalo mnoho aktivít v tomto smere:

V júni roku 2006 sa zrodila myšlienka Tranzitnej cesty Via Carpatia – Poľsko. V októbri roku 2006 sa uskutočnila konferencia s názvom “Jedna cesta – štyri krajiny”. Ministri Poľska, Litvy, Maďarska a Slovenska rokovali o severojužnom cestnom ťahu – Via Carpatia. Výsledkom konferencie bol podpis Lankutskej deklarácie, ktorá vyzývala národné vlády, aby zaradili túto trasu medzi priority národnej dopravnej politiky (Lancút, Podkarpatské vojvodstvo). O rok neskôr, v októbri 2010 sa uskutočnila medzinárodná konferencia, kde ministri dopravy 7 krajín podpísali spoločné vyhlásenie – The „Via Carpatia“ Declaration (Lancút, Podkarpatské vojvodstvo). V novembri roku 2012 sa prijala výzva pod názvom “Cestná trasa Via Carpatia – Príležitosť na posilnenie konkurencieschopnosti východných regiónov EU” smerujúca k podpore výstavby Via Carpatia a jej začlenenia do TEN-T.

Najväčšie doterajšie úspechy EZÚS Via Carpatia pri budovaní koridoru Via Carpatia (najkratšej cesty zo severu Európy na juh) boli dosiahnuté pri dohodách o spolupráci, ktoré sa podpísali v roku 2015 a 2016. Dohodu o spolupráci podpísali 17. apríla 2015 v poľskom Rzeszowe predstavitelia regionálnych samospráv Poľska, Slovenska a Maďarska. Predstavitelia štyroch samospráv – Podkarpatské vojvodstvo, Košický samosprávny kraj, Prešovský kraj a Boršodsko Abovsko Zemplínska župa sa dohodli na pravidlách vzájomnej spolupráce pri realizácii aktivít smerujúcich k vybudovaniu dopravného koridoru Via Carpatia.

 

 

V novembri 2016 sa konala konferencia pod názvom “10. výročie deklarácie Lancut – Via Carpatia dnes, výzvy pre budúcnosť”, ktorá nadväzovala na stretnutie z roku 2015. V rámci konferencie bola rozšírená dohoda o ďalšie tri regióny: Lubelské vojvodstvo, Mazovské vojvodstvo a Podleské vojvodstvo.

Okrem týchto medzinárodných podujatí EZÚS Via Carpatia uskutočnilo množstvo rokovaní, workshopov a stretnutí na trase Via Carpatia. Rokovalo sa na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. V súčasnosti sa táto téma posunula do realizačnej fázy, kedy krajiny zahájili výstavby jednotlivých trás a očakáva sa etapovité odovzdanie do roku 2025 – 2030.

Povinné zverejňovanie

Verejné obstarávanie

Výročné správy